Silvester - Nový rok na horách

Autor: Angela Rusova | 8.1.2019 o 11:30 | (upravené 8.1.2019 o 11:36) Karma článku: 1,05 | Prečítané:  145x

Nový rok na horách či v meste?  Dilema, no pre niekoho jasná odpoveď.  Pre mňa sú to jednoznačne  Hory! Sneh!     

 

Silvester. Čas na ktorý sa každý tešíme, a každý z iného dôvodu. Obdobie, kedy by nikto nemal byť sám. Každý by mal byť v kruhu ľudí, či už svojich najbližších, alebo kamarátov. 
Pre mňa Silvester symbolizuje hory, chatu, lyžovačku, sánky, 4-5 dní strávených mimo realitu s partiou ľudí s ktorými si rozumiete.
Raz som trávila Silvester v meste. Nie. Silvester v meste nie je pre mňa. 

 

Tento rok sme si vybrali chatu Dedinky, v Dedinkách. 
Je to krásna oblasť na Východe Slovensku v Tatrách, pri Rožňave. Chata krásna, veľká, priestranná, prostredie ešte krajšie. Keď sa ráno zobudíš, pozrieš sa z okna a vidíš ako tam behajú srnky a kŕmia sa. Pozrieš sa druhým oknom, a vidíš ľudí na svahu, ako sa už lyžujú, vidíš krásne zasnežené hory, a to jazero zamrznuté, rozprávka, väčšiu idylku si ani nepredstavíš.
Bolo krásne sa prebúdzať a vidieť ako je príroda nevyspytateľná, a ako Vás prekvapí. V jednom momente krásne svieti slniečko, ktoré sa opiera o sneh a o chatky v okolí, a v ďalšom momente sa zatiahne, začne fúkať vietor, je škaredo a nedá sa nič, len sa schovať do vnútra ku čaju, a spoločenskej hre. 


Náš Silvester sa začínal 30teho. Všetky potrebné veci dať do auta, a dúfať, že sme nič nezabudli.
Samozrejme že zabudli. Prišiel čas vydať sa na cestu. Počas cesty sme sa zastavili na obed, v jednom motoreste. Ďalších pár  nútených zastávok, či už keď nám prasklo pivo v kufri, alebo technická prestávka. 

Cesta nám trvala niečo málo cez 4hodiny. Cesta na chatu bola super, púšťali sme si krásne slovenské pesničky a pospevovali si.  Cestou na chatu, čím sme boli vyššie nás prekvapilo, že v okolí nie je sneh. Už sme mali strach, že i u nás na chate nebude sneh, a že na svah na lyžovačku sa ani nedostaneme, a budú nám svah zasnežovať. 

Naše obavy pominuli v momente keď  sme vyšli spoza kopcov, a zbadali zasneženú krajinu. Vedeli sme, že tam je naša chata. Krása. Autá mali problém vyjsť ten kopec, ale predsa len to zvládli.  Majiteľka chaty nás milo privítala, hneď pri vstupe do chaty oznámila, že majú zvyk si dať za jeden domácej, aby chata dopadla bez problémov a všetko išlo v poriadku. Neprotestujeme. Pozreli sme si a rozdelili izby. Povykladali všetko dôležité z áut, popratali čo bolo treba, založili do kozubu a vybrali sa na nákup do supermarketu, aby sme najbližšie dni mali čo jesť. Prvý gól prišiel, keď sme zistili že najbližšie nákupné centrum je vo vzdialenom Poprade, 40km od nás. Nič nám nezostáva. Nasadnúť do áut a ideme na výlet do Popradu. Veľmi sme rozmýšľali, čo všetko budeme potrebovať a koľko toho budeme potrebovať aby sme nemuseli najbližšie dni absolvovať túto cestu znova. V miestnom obchode kúpime len čerstvý chlieb ráno.  Nákup na 5dní spravený, my sme najedení ideme späť na chatu. 


Prvý deň, sme si chceli len oddýchnuť, pôjdeme spať skôr, na druhý deň Silvester, ideme variť guláš a zabaviť sa, nech sme vyspaní. Napriek našej predstave sa nám to nepodarilo. Pozabudli sme sa pri hre aktivity, a chalani pri fife. Do postele sme sa dostali niečo málo po tretej hodine ráno. 
Zobudila som sa okolo deviatej hodiny, väčšina v chatke ešte spala. Obliekla sa, zobrala si veci, idem do obchodu kúpiť čerstvý chlieb, a pomaly všetko nachystať. Problém prišiel keď som zistila že sme vymknutý. Jedna skupinka musela súrne ráno odísť a kľúče si zobrali so sebou. To by nebolo aby sa nám niečo neprihodilo. No nič, ideme volať majiteľovi, či máme niekde náhradné kľúče. Majiteľ nás ubezpečil, že v dedine majú jednu pani ktorá ma náhradne kľúče, no nanešťastie je odcestovaná tiež na Silvestra. Majiteľ býva v Košiciach čo je cca 120Km jedna cesta na chatu. Prevolali sme to.Z Rožňavi sa o hodinku vrátia. To zvládneme. Nebudeme majiteľa preháňať hore dole takú diaľku.
Von sa predsa len dostaneme aj oknom. Treba začať variť guláš, niektorý sa už hrnú na svah lyžovať. 
Guláš sme začali pomaly pripravovať. Zemiaky, mäso, cibuľka, rozohriať kotlík, všetko išlo ako malo. Nálada bola dobrá, zabávali sme sa, disco sme robili aj susedom. Popri tom sa už nalaďovali na atmosféru.
 

Guláš dovarený, trošku tam ušlo toho korenia, ale veď to sa stratí. Nestratilo. Ústa nás štípali ešte hodinu po dojedení. Chlebíčky, očká, nátierky na chlebíčky od výmyslu sveta, ktoré sa vymýšľali za chodu. Všetko bolo super. Aatmosféra v rámci možností na výbornú. Polnoc sme oslávili vonku pred chatou, Buchnutím šampanského a prskavkami.  Nedávam si predsavzatia, ale tento rok som si dala. Byť lepšia ako rok predtým, a dotiahnuť všetko dokonca. O polnoci, ma ovládol neskutočný pokoj,  že je všetko tak ako má byť, a že ja som na správnom mieste. Ani som to nečakala, že to tak bude.
No ako by to bolo, okolo pol jednej sme si všetci poplakali, každému prišlo ľúto niečo iné. Veľa z nás spomínalo, na ľudí ktorý nás navždy opustili. Na ľudí, ktorý sú teraz v nemocnici zo zdravotných dôvodov, a nemohli tam byť s nami. Na ľudí ktorý si neuvedomujú čo majú. To bolo naše citlivé okienko. Silvester sme zakončili tým, že pár ľudí si veci medzi sebou v klude vyrozprávalo. Nakoniec sme sa všetci spolu zasmiali a išli spať. 

Nový rok sa pre mňa začal upratovaním. Bolo treba dohnať veci, ktoré sme nestihli spratať večer predtým než sme išli spať. Či ráno keď sme išli spať? Na chate bol úžasný klud. Všetci ešte spali, a to ticho? Spravila som si čaj, otvorila dvere von, že idem sa pokochať tou krásou.  Na Svahu sa už prvý lyžiari v novom roku lyžovali. Naša chatka sa tiež už začala prebúdzať do ruchu. Dali sme si obed. Jedna partia sa vybrala do Rožňavy za kamarátkou do nemocnice povzbudiť ju a popriať jej Šťastný Nový Rok. 

Druhá skupinka sa vybrala na svah lyžovať. Ja som si spravila čaj, pustila Charlieho a továreň na čokoládu, priložila v krbe, poupravovala fotky, ktoré som nahrala na instagram, upravila a nachystala videá  a užívala idylku dňa.
Ako na nový rok tak po celý rok? Kiež by bol takýto kludný celý rok. :)
Večer sme zobrali sánky, ideme sa sánkovať. Sánkovačka bola super, keby nám to aj ide. Išli sme  do miestneho podniku na varené víno.  Po ktorom sa poniektorý pobrali naspať na chatu, a my ostatní sme išli na miestny kopec sa pár krát spustiť na sánkach.  Išlo to výborne, dole kopcom, keby sa nám tak chce ísť ten kopec aj hore, možno tam pobudneme dlhšie. Zabavili sme sa ako malé deti, opäť. Vrátili sme sa na chatu, zahrali si karty a pobrali sa spať.

Ráno sme sa zobudili do krásneho počasia. Vybrali sa požičať lyže a snowboard a hor sa na svah. Tí čo sa lyžovali tým to išlo super, na lyžiach stál už každý z nás, tak to vedeli. My, čo sme mali snowboard to už bolo horšie. Ako sa na tomto brzdí? No nič. Vyšli sme si jeden menší kopček a spustili sa. Všetko bolo v poriadku až kým neprišlo na rad brzdenie. Brzdili sme zadkom alebo kolenami. Sranda, čo Vám poviem.

 

 

V bufete na varené víno, ďalšie kolečko, ďalší kopec. Okolo štvrtej začalo snežiť a viditeľnosť zostala 0bodov.  Pobrali sme sa naspäť do chaty. Bola to naša posledná noc. Zahrali sme si karty, chalani fifu pozreli film a  pobrali sa spať. Ráno treba vstávať ideme domov. Všetci sme dúfali že sa ráno odtiaľ dostaneme, dosť husto začalo snežiť. Donovaly deň predtým uzavreli kvôli sneženiu. Bez reťazí sa odtiaľ nikto nedostal, no a my sme reťaze nemali. 

Ráno sme sa prebudili do krásneho počasia, nesnežilo, slniečko svietilo, snehu nenapadlo až tak veľa aby sme sa odtiaľ nedostali. Pobalili sme si všetky veci, naložili do kufra auta a vybrali sa na cestu domov. Tá cesta domov je vždy nejaká smutnejšia ako cesta tam. Predsa len, už sa to všetko končí, a začína realita. Po ceste sme sa zastavili na kolibe, polievka a halušky na rozlúčku.  Posledná zastávka predtým než dorazíme domov. 
Domov sme všetci dorazili v poriadku, bez vážnejších zranení.  

 Vitaj rok 2019

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Tóth vo výpovedi tvrdil, že sledoval ďalších novinárov aj Sulíka

Sledovanie novinárov si objednal Kočner.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zabije trikrát viac Slovákov ako autonehody

Ako funguje očkovanie a prečo sú antivakcinačné hnutia.

Komentár Zuzany Kepplovej

Prečo si Tóth myslí, že nepochybil

Podľa Kočnerovho informátora žiadny verejný záujem neexistuje.


Už ste čítali?